POROVNANIE HRAČIEK A ICH VPLYV NA KOMUNIKÁCIU

Hračky, ktoré rozprávajú v skutočnosti nepomáhajú deťom rozprávať – aký paradox!

Výskumníci sledovali hru 26 rodičov so svojimi deťmi vo veku 10-16 mesiacov. Dvojice mali k dispozícii tri typy hračiek – elektronické (ktoré zároveň „rozprávali“ – detský notbuk, detský mobilný telefón, zvieratá), tradičné (drevené puzzle, vkladačky, farebné kocky) a knihy. Ich cieľom bolo zistiť AKO a AKÉ hračky majú vplyv na komunikáciu (z hľadiska kvality aj kvantity podnetov) (1).

Každý súbor hračiek bol cielene vybraný s tým, aby zahŕňal 3 vzdelávacie oblasti: zvieratá, farby, tvary.

Počas hry s hračkami sledovali výskumníci hneď niekoľko oblastí: počet slov, ktoré povedal rodič, počet produkovaných slov, ktoré sa týkali sledovaných troch oblastí, každý pokus dieťaťa o komunikáciu, výmenu komunikačných rolí (t.j. raz ja, raz ty) aj priemerný počet reakcií rodiča za minútu.

Najhoršie výsledky boli zaznamenané počas hry s elektronickými hračkami. Rodič pri nich rozprával menej často, používal menej slov a menej sa zapájalo aj dieťa samotné. Dá sa povedať, že namiesto rodiča a dieťaťa rozprávala hračka, ktorá prevzala v komunikácii hlavnú úlohu. A tak ako sa predpokladalo, na opačnom konci s výrazným náskokom skončili klasické hračky a knihy, ktoré boli s výsledkami približne narovnako (s malou prevahou kníh).

Záverom sa potvrdilo, že výber hračky (a hračka samotná) ovplyvňujú komunikáciu – čo a koľko rozprávame my aj dieťa. To znamená, že majú vplyv na rozvoj jazykových schopností dieťaťa.

Treba však dodať, že počet detí a ich rodičov, ktoré sa experimentu zúčastnili je nízky. Sledované deti boli z hľadiska veku veľmi malé a zatiaľ je nejednoznačné, ako by v podobnom experimente obstáli staršie deti. Existuje však predpoklad, že by kopíroval podobné výsledky.

VÝHODY A NEVÝHODY

Prečo áno:

  • Motivácia: Niečo nové, nepoznané, čo treba objavovať!
  • Akcia-reakcia: „Keď stlačím tento gombík, ozve mačička! A keď potiahnem macka za nohu, počujem takúto pesničku!“ Dieťa si uvedomí, že stlačením rôznych tlačidiel sa dejú rôzne veci. A teraz druhý krok – zapamätať si to!
  • Samostatnosť: Dieťa sa dokáže na dlhšiu chvíľu zabaviť aj samé a my zatiaľ máme čas na to, čo už dlhšie odkladáme (napríklad dopiť kávu :-)).
  • Opakovanie: Tam, kde my už dávno nevládzeme, prevezme úlohu hračka, ktorá je ochotná stokrát zopakovať farby dúhy či narátať do 10.
  • Slovná zásoba: Hovoriace hračky a hovoriace knihy v mnohých témach rozširujú bežnú slovnú zásobu a/alebo slovne dopĺňajú to, čo už je graficky zobrazené.

Prečo nie:

  • Cena : Väčší marketing a zložitejšia technológia zväčša dvíhajú aj cenu hračky.
  • Nerozvíjajú reč : Samostatne (bez prítomnosti a aktivity dospelého) nedokáže hračka reč podporiť.
  • Menej slov, menej komunikačných výmen: Ak rozpráva hračka, rodič reaguje menej. To isté platí aj u detí.
  • Ako stroj: Hračka reaguje vždy rovnako v nezávislosti od situácie. Nedokáže sa prispôsobiť dieťatku, doplniť jeho odpoveď.

DOPLNOK KU KLASICKÝM HRAČKÁM A KNIHÁM

Najdôležitejšie míľniky vo vývine detskej reči sú do troch rokov. V tomto období je priamy kontakt s rodičom kľúčový. Najlepšou hračkou pre dieťa je rodič.

Elektronické a hovoriace hračky nie sú riešením, ak sa kupujú so zámerom rozviazať malému dieťaťu jazýček a/alebo naučiť ho nové slová.

Pre deti od troch rokov môžu mať hovoriace hračky a hovoriace knihy väčší prínos, aj keď ich benefit z hľadiska rozvoja reči bude vždy až za slovami a vetami priamo od rodičov.

Zatiaľ čo slová, ktoré hračka a knižka vydávajú dokáže rodič hravo nahradiť, náročnejšie to má so zvukmi z okolia. Skvelým kompromisom sú pre malé deti knižky s reálnymi a kvalitnými zvukmi (hudobné nástroje, zvieratá, dopravné prostriedky).

Prítomnosť hovoriacich a zvukových hračiek v detských herničkách netreba zatracovať úplne. Sú zaujímavým doplnkom popri klasických hračkách a knihách. Je však potrebné, aby bol rodič počas hry prítomný a aktívne „doprevádzal“ zvukovú hračku.


(1) A.V.SOSA. Association of the Type of Toy Used During Play With the Quantity and Quality of Parent-Infant Communication. JAMA Pediatrics. 2016;170(2):132-137. Dostupné online: https://jamanetwork.com/journals/jamapediatrics/fullarticle/2478386