Autorom článku je Mgr. Ondrej Maťko, psychológ, poradca, supervízor a lektor. Absolvoval štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v r. 2007. Odvtedy pracoval niekoľko rokov v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva aj v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva, kde sa venoval diagnosticky a terapeuticky deťom s problémovým správaním a s ťažkosťami v oblasti komunikácie. Jeden rok pracoval ako psychológ v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Popri svojej práci vyučoval na VŠZaSP sv. Alžbety, spolupracoval s OZ Návrat, Áno pre život, n.o., ÚCPP Dafné, Slovenským paralympijským výborom, krátko pôsobil aj v Detskom advokačnom centre OZ Náruč. Aktuálne sa venuje poradenskej, lektorskej a supervíznej činnosti. Od r. 2016 je supervízorom Európskej asociácie pre supervíziu a koučing. Pôsobí v Žiline.

________

Ak má dieťa nejaký problém, dnes už nie je ničím nezvyčajným, že učiteľ, školský špeciálny pedagóg alebo riaditeľ školy odporučí návštevu u psychológa. Často rodič sám tuší, že sa s jeho dieťaťom niečo deje a o návšteve odborníka už predtým uvažoval.

Obvykle však rodičia nevedia, čo majú od takejto návštevy očakávať, ako to bude prebiehať, na čo sa ich budú pýtať, či bude môcť byť so svojim dieťaťom počas diagnostiky a podobne. A práve o tom má byť tento článok.

Hneď na začiatku však musím prehlásiť, že nie každý psychológ pracuje tak, ako popisujem nižšie. Ide skôr o spôsob práce, ktorý preferujem, a ktorý som používal tam, kde to aspoň trochu šlo. Ak niekto pracuje inak, neznižuje to jeho profesionalitu.

PRED STRETNUTÍM

Či už sa objednávate na vyšetrenie osobne, telefonicky alebo mailom, obvykle sa vás povypytujeme  na niektoré dôležité veci. Ako prvé sú otázky týkajúce sa základných údajov o dieťati – meno, vek a hlavne druh problémov.

Aj na základe toho zisťujeme, či ste na správnej adrese. Je to potrebné, pretože na Slovensku máme varietu rôznych centier a inštitúcií, pričom niektoré majú relevanciu pre niektoré problémy a iné nie. A niekedy je dosť zložité sa v tom vyznať.

Povaha ťažkostí totiž môže napovedať, že bude potrebné kontaktovať napr. klinického psychológa, alebo psychológa v inom type zariadenia. 

ANAMNESTICKÉ ÚDAJE

Ak sa zhodneme, že ste na správnej adrese, dohodneme si termín, na ktorom vypíšeme prihlášku, informovaný súhlas so starostlivosťou a preberieme anamnestické údaje detailnejšie.

Prejdeme si spoločne dôležité míľniky vo vývine dieťaťa od úplného začiatku – od priebehu tehotenstva cez pôrod, zdravotné komplikácie, adaptáciu po pôrode, raný psychomotorický vývin, vývin reči, emočný vývin, adaptáciu v MŠ, v ZŠ, zaujíma nás tiež rodinné prostredie, úrazy, pobyty v nemocnici, alergie atď.

Z tohto dôvodu je dobré so sebou zobrať aj zdravotnú dokumentáciu. Viem, že ako rodičia nie všetko držíme v pamäti a zdravotné záznamy nám vedia pripomenúť dôležité udalosti či výsledky vyšetrení.  

Nás, psychológov, tiež zaujíma, či mohlo dieťa zažiť niečo, čo ho mohlo negatívne ovplyvniť, čo si rodičia myslia o ťažkostiach dieťaťa a či mal niekto v rodine podobné ťažkosti.

Taktiež sa zvykneme pýtať, či rodičia predpokladajú, že by dieťa mohlo mať problém s nadviazaním kontaktu s vyšetrujúcim alebo vidia iný dôvod, prečo by mohla byť diagnostika problematická či priam neúspešná. Pokiaľ je to možné, snažíme sa takto o minimalizovanie negatívnych vplyvov na diagnostický proces.

Snažíme sa o to, aby anamnestické stretnutie prebehlo bez prítomnosti dieťaťa najmä kvôli tomu, aby nepočúvalo taký dlhý čas negatívne informácie o sebe. Pokiaľ dieťa počúva rodiča ako sa rozpráva s cudzím človekom o jeho problémoch, môže to u neho následne vyvolávať silné emócie ako napr. hnev na rodiča alebo hanbu či smútok z toho, že je „problematické“. A to následne môže negatívne ovplyvniť  nielen jeho výkon počas vyšetrenia, ale aj vzťahy v rodine a jeho sebaobraz.

Po anamnestickom stretnutí si dohodneme termín vyšetrenia.

VYŠETRENIE

Spravidla nás najprv zaujíma, aké sú všeobecné schopnosti dieťaťa, preto ako prvé zvažujeme použitie inteligenčných testov. To je dôvod, prečo by malo vyšetrenie prebehnúť doobeda, kedy je najlepšia výkonnosť nielen u detí, ale aj u nás dospelých.

Pokiaľ je v tomto čase dieťa chorľavé, určite je dobré termín vyšetrenia preložiť, pretože výsledky by nezodpovedali schopnostiam dieťaťa. Došlo by k skresleniu chorobou. A to nechceme.

Pokiaľ dokáže dieťa zvládnuť vyšetrenie bez rodiča, pracujeme len sami dvaja. Zaujíma nás totiž aj to, ako dieťa reaguje na neprítomnosť rodiča, ako bude nadväzovať kontakt. Je to príležitosť vnímať emócie dieťaťa súvisiace s odlúčením a spoluprácou s inou dospelou osobou.

V niektorých prípadoch však dieťa nie je schopné pracovať bez blízkej osoby vedľa seba. Vtedy rodičovi umožníme byť pri nás, ale inštruujeme ho, aby do našej práce zasahoval čo najmenej. Prítomnosť rodiča totiž môže spôsob práce dieťaťa ovplyvňovať a výsledky skresliť niekedy k lepšiemu, ale niekedy aj k horšiemu.

Pokiaľ máme zachytené všeobecné schopnosti a emocionalitu, zaujímajú nás aj ďalšie faktory ovplyvňujúce správanie a prežívanie dieťaťa. Často sa zameriavame na pozornosť, sluchovú, či zrakovú pamäť, rýchlosť pracovného tempa, rečové schopnosti, predstavivosť, hrubú a jemnú motoriku, niekedy však aj na vzťahy v rodine. Oblasť, na ktorú zameriavame vyšetrenie vždy súvisí s povahou ťažkostí dieťaťa.

INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV

Len málokedy sme schopní povedať výsledky hneď po vyšetrení. Diagnostické dáta totiž potrebujeme vyhodnotiť a na to potrebujeme čas. Preto sa na konci vyšetrenia dohodneme, či je potrebné prísť s dieťaťom ešte raz alebo sa uvidíme len my, dospelí, na rodičovskej konzultácii. Ak je potrebné prísť ešte raz a cieľom nebudú testy zamerané na výkon, môže byť termín vyšetrenia aj v poobedných hodinách. 

Rozhodovanie  o následnej návšteve závisí od toho, nakoľko si myslíme, že už máme dosť informácií na to, aby sme mohli robiť platné závery a odporúčania. Niekedy postačuje jedno vyšetrenie, častejšie je však potrebné sa s dieťaťom stretnúť viackrát.

Keď už máme dosť veľkú istotu v tom, ako nad problémami dieťaťa uvažovať, vieme svoje diagnostické úvahy predostrieť rodičom a spísať ich do správy z vyšetrenia.

Spísanie správy niekedy trvá aj niekoľko týždňov, preto rodičovská konzultácia často prebieha ešte bez spísanej správy. Na tejto konzultácii vysvetľujeme rodičom, na čo sme prišli, dávame odporúčania zamerané na zlepšenie v oblasti, v ktorej má dieťa ťažkosti. Usmerňujeme a taktiež navrhujeme prípadné ďalšie vyšetrenia.

Veľmi často potrebujeme spolupracovať so špeciálnym pedagógom, logopédom, neurológom, pedopsychiatrom, oftalmológom, a podobne. Preto býva často záverom aj odporúčanie na vyšetrenie alebo starostlivosť u niektorého z týchto odborníkov. 

Celý tento proces môže niekedy trvať aj niekoľko mesiacov. Je to beh na dlhšiu trať, je dobré vybaviť sa trpezlivosťou. Až po absolvovaní všetkých potrebných vyšetrení vieme navrhovať skutočne účinný plán pre deti s ťažkosťami aj ich rodičov a učiteľov. Ak by sme celý proces prešprintovali, mohli by sme totiž zabudnúť niečo, čo by mohlo byť pre riešenie ťažkostí dieťaťa dôležité.