Čítanie môže byť niekedy hotová veda. Niekedy to nejde tak jednoducho ako to píšu v článkoch s obrázkami rodičov a ich detí sediacich na kresle a čítajúcich si knihu za knihou. Možno vám niektoré z uvedených tipov pomôžu spraviť z čítania pohodovo strávený spoločný čas.
1. PRÍLIŠ VEĽA OTÁZOK
Veľmi často sa čítanie zmení na testovanie. Kto je to? Čo je to? Ako robí? Kde je mačka/lopta/chlapec? Opäť to skúsim mojou obľúbenou formou – predstavte si, že ste na mieste dieťaťa. Bavil by vás takýto spôsob čítania? Ak áno, ako dlho? Upevnilo by to váš pozitívny vzťah ku knihám? Tešili by ste sa na takéto čítania?
Spoločné čítanie kníh by nemalo byť o zisťovaní toho, čo dieťa vie a čo ešte nie. Malo by byť o spoločnom čase, spoločnej pozornosti, o blízkosti, o zábave, o príležitosti naučiť sa niečo nové a zaujímavé.
Deti veľmi rady počúvajú hlas svojich rodičov. Tak im to umožnime. Čítajme, čítajme nahlas, čítajme veľa a ponúkajme im príležitosti na zapojenie. A jasné, pýtajme sa. Ale tak, aby odpovede na naše otázky príbeh dopĺňali a nie aby ho tvorili.
Tip: Ukazujte prstom na to, o čom čítate. Občas urobte v rozprávaní krátku pauzu, ukážte na predmet v knihe a počkajte. Ak dieťatko nezareaguje, pokračujte v čítaní ako by sa nič nestalo. Aj napriek tomu, že sa nespýtate, deti zvyknú reagovať dokončením vety, odpoveďou.
2. PRÍLIŠ VEĽA PRAVIDIEL
Tie najmenšie deti spoznávajú knihy všetkými zmyslami. Doplňme im do knižnice aj takú, ktorú môžu ochutnávať, sledovať ako im padá z ručičky či ako sa jej strany ohýbajú všetkými smermi.
Umožnime im pri čítaní hmýriť sa, nájsť správnu „polohu“ či odbiehať. Vyhovuje im viac čítanie na zemi? Na nočníku? Pod stolom? V skrini? Skvelé, poďme tam!
Dovoľme nádejnému čitateľovi vybrať si knihu podľa seba. Nebuďme my tí, ktorí určujú, aká kniha je na rade, aká sa číta pred spaním, aká v aute, na akú má dieťa náladu a chuť. Ony to vedia lepšie ako my 🙂 .
A výberom knihy to ešte len začína. Preskakuje strany? Zavrie knihu skôr ako dokončíte rozprávanie? Z celej knihy si zvolí len jednu časť, ku ktorej sa stále vracia? Vyžaduje od vás aby ste dookola čítali to isté dookola? Paráda! Práve si cibrí svoj čitateľský vkus. Nasledujte to, čo ho zaujíma. Na čítanie kníh po strane (či po riadku) má ešte čas.
Tip: Majte detské knihy vyložené na dosah vášho malého čitateľa. Ideálne na „výstavke“ – tak, aby boli otočené prednou stranou knihy.
3. PRÍLIŠ VEĽA SLOV
Čítanie je rozprávanie s obrázkami. Vždy keď je to možné, prispôsobte ho rečovej úrovni – ak dieťa nerozpráva, pri čítaní používajte najmä jednoslovné vety. Ak rozpráva svoje prvé slová, tvorte už aj krátke dvojslovné vety.
Prečo je to dôležité (aj pri čítaní)? Rozprávaním o niekoľko úrovní vyššie dieťa slovne „zahlcujeme“. Môže ťažšie udržiavať pozornosť, pretože sa v rozprávaní stráca, nestíha vnímať všetky slová, vety, pamätať si ich. A tak z takej situácie uteká – uteká od knihy ku hračkám, o ktorých vie, že ich zvládne (prípadne ku hračkám, ktoré nevyžadujú slovný „doprovod“).
A zároveň je to skvelá príležitosť ako vymyslieť príbehu svoju vlastnú verziu! 🙂
Tip: Pri čítaní knihy opakujte na rovnakých stránkach rovnaké slová/vety. Týmto spôsobom sa z danej situácie stane tzv. rutina – dieťa bude vedieť, čo nasleduje a vďaka tomu lepšie porozumie, o čom sa číta (a to dokonca aj v prípade, ak ešte nerozpráva).
BAVÍ HO NIEČO INÉ
A možno má váš drobec rád niečo iné. Možno radšej skáče a beží. Možno sa viac teší kreatívnym aktivitám pri stolíku. Možno dáva prednosť iným hračkám. Možno sa hrá radšej sám. Možno vám namiesto čítania pomôže s domácimi prácami. A je to tak úplne ok 😊
Tip: Nemusíte si čítať len knižky. Čítajte návod z lega, zloženie kašičky, časopisy či plagáty, ktoré vidíte na prechádzke.
